Najprv ale tie, ktoré sa nepodarili, je ich prekvapivo málo. Neboli sme v lanovom centre Tarzania v košickej Alpinke, lebo pršalo a bolo zatvorené, vypustili sme historické jadro Trenčína a nešli sme na zavretý hrad Beckov. Iba toto sme neabsolvovali z toho, čo sme mali naplánované v predbežnom itinerári.
Oveľa viac vecí sme však pridali a bolo to nakoniec takto:
- trojhraničný bod Rakúsko - Maďarsko - Slovensko,
- peší prechod zelenej hranice do Rakúska,
- trojhraničný bod Rakúsko - Česko - Slovensko,
- veterný mlyn v Holíči,
- rozhľadňa Hrajky,
- Veľká Javorina,
- peší prechod zelenej hranice do Česka,
- Čachtický hrad,
- park miniatúr v Podolí,
- prameň ropy v Korni,
- rodný dom J. Krónera v Staškove,
- kamenné gule Megonky,
- Jánošíkove diery,
- Veľký Rozsutec,
- socha Jánošíka v Terchovej,
- skanzen vo Vychylovke,
- lesná úvraťová železnica Vychylovka,
- slovenský orloj v Starej Bystrici,
- trojhraničný bod Česko - Poľsko - Slovensko,
- kompa cez rieku Váh,
- Gino Paradise akvapark Bešeňová,
- Tomášovský výhľad,
- plavba na pltiach po Dunajci,
- peší prechod do Poľska,
- travertínový kráter Vyšné Ružbachy,
- sochárska lúka (sympózium) pri Vyšných Ružbachoch,
- skanzen Bardejov,
- Bardejovské Kúpele,
- historické centrum Bardejova,
- drevený kostol Hervatov,
- vojenské múzeum vo Svidníku,
- skanzen Svidník,
- drevený kostol Ladomírová,
- rozhľadňa na Duklianskom priesmyku,
- pamätník na Dukle,
- Údolie smrti,
- múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach,
- obec Osadné,
- Stužický prales,
- výstup na najvýchodnejšie miesto Slovenska, vrch Kremenec,
- trojhraničný bod Ukrajina - Poľsko - Slovensko,
- drevený kostol Uličské Krivé,
- Zemplínska Šírava,
- múzeum gitár Sobrance,
- jazero Morské oko,
- Vyšné Slemence,
- peší prechod na Ukrajinu,
- širokorozchodná trať Čierna nad Tisou,
- trojhraničný bod Ukrajina - Maďarsko - Slovensko,
- najnižšie položené miesto na Slovensku v Borši,
- Tokaj,
- múzeum Miklušova väznica v Košiciach,
- historické centrum Košíc,
- bobová dráha Kavečany,
- ZOO Košice,
- historická detská železnica Čermeľ,
- rekreačná oblasť Alpinka,
- westernové mestečko na Alpinke,
- gejzír Herľany,
- Zádielska tiesňava,
- Silická ľadnica,
- mauzóleum pri Krásnohorskom Podhradí,
- pamätník verného psa pri Krásnohorskom Podhradí,
- jaskyňa Domica,
- peší prechod do Maďarska,
- kamenné more pod hradom Šomoška,
- kameňopád na Šomoške,
- hrad Šomoška,
- historické centrum Banskej Štiavnice.
Sám som prekvapený, čo všetko sa nám podarilo, v skratke asi takto:
- navštívili sme 69 zaujímavých bodov - mét,
- prešli sme autom 2450 kilometrov,
- križovali sme 48 okresov (BA a KE považujeme za jeden okres, spolu ich je na Slovensku 72 (79 s bratislavskými a košickými),
- cesta trvala 15 dní,
- prespali sme 14 nocí, z toho 3 v hoteloch, 3 v penziónoch, 1 v chatke a 7 v stane,
- boli sme v piatich národných parkoch (Malá Fatra, Slovenský raj, Pieniny, Poloniny, Slovenský kras),
- prechádzali sme sa v historických jadrách troch miest (Bardejov - UNESCO, Košice, Banská Štiavnica - UNESCO),
- pešo sme prešli do všetkých susedných štátov (A, CZ, PL, UA, H),
- dobyli sme všetkých päť trojhraničných bodov (trojmedzie, hraničný trojbod) Slovenska,
- boli sme v troch skanzenoch,
- viezli sme sa na dvoch historických železničkách,
- videli sme niekoľko chránených drevených kostolíkov - UNESCO,
- stáli sme na najvýchodnejšom bode Slovenska,
- stáli sme na najnižšom bode Slovenska,
- spali sme v najvýchodnejšej obci Slovenska (Nová Sedlica),
- dostali sme sa do 20 historických regiónov - z Bratislavy a okolia cez Záhorie, stredné a horné Považie až na Kysuce a Oravu, odtiaľ cez Turiec, Liptov, Tatry a Spiš na Zamagurie, a potom Šariš, horný Zemplín, dolný Zemplín, Abov, Gemer, Novohrad, Hont a dolným Pohroním naspäť domov na Podunajsko, minuli sme teda iba dolné Považie, Ponitrie, Horehronie a Podpoľanie,
- absolvovali sme 5 peších túr,
- a v neposlednom rade sme si vychutnali 5 lokalít na Slovensku, ktoré sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO: Banská Štiavnica, jaskyne a priepasti Slovenského krasu, Bardejov, bukové pralesy Karpát v Poloninách a súbor drevených kostolov.
Je to za nami a v hlave už máme plány na ďalšie dobrodružstvá. Tešíme sa, že ste boli s nami, nech vám je tento blog inšpiráciou pre spoznávanie našej krásnej krajiny. Ak budete potrebovať nejakú doplňjúcu informáciu ohľadom nami navštívených cieľov, napíšte, azda budem vedieť pomôcť.
Táto cesta, to bol jeden krásny a veľký zážitok. Písal som iba o pekných veciach, vyvaroval som sa komentovaniu a foteniu slovenských absurdít, to by bolo na ďalší blog, ale to nebolo cieľom: posmech a sarkastické komentáre sú zbytočné. Ľudia si žijú svoje životy a činia tak, ako si myslia, že je to správne. Videli sme oveľa viac pekností ako blbostí. Stretli sme desiatky milých a ochotných ľudí. Pri prechádzaní mestami a dedinami sme si spomínali na ľudí, ktorých poznáme a sú nejako s daným miestom spojení, je úžasné, že do toľkých miest sme vedeli zasadiť nejakého známeho, i keď s mnohými z nich už dávno nie sme v kontakte. Milí moji, vedzte, že sme si na vás spomenuli, odkiaľkoľvek ste.
Toto je fotka mapy, ako sme do nej počas výletu čmárali. Modrá čiara, to je približný plán, to poznáte z tohto blogu zo stránky Prečo a ako vzniká(-al) tento blog. Modrá bodkovaná bola plánovaná alternatívna trasa. No a červená čiara znázorňuje to, ako sme nakoniec naozaj išli. Vidno, že sme pridali Záhorie a trojhraničný bod SK/CZ/A, Palcmanskú Mašu v Slovenskom raji sme zamenili za Čingov a pridali sme Banskú Štiavnicu. Vidno tam aj nejaké nové, operatívne, skratky a aj to, že sme napokon vynechali časť južnej hranice.
Foto našej cestovateľskej mapy (klik na mapu vám ju zväčší) |
Cesty na Slovensku sú, i keď mnohí majú iný názor, veľmi použiteľné, hlavne na severe je vidno masívnu obnovu cestnej infraštruktúry z eurofondov. Celkovo, prekvapivo, na mňa sever a severovýchod urobil oveľa väčší dojem ako južná časť Slovenska, hlavne dolný Zemplín bol také trocha smutné prekvapenie, v podpore turizmu majú čo doháňať.
Po tejto ceste sme bohatší o to, že keď sa k nám do auta pretlačí dopravný servis, sme si istí, že v drvivej väčšine meracích a kontrolných bodov sme boli a bavili sme sa tým, že oznámené názvy sme si pripomínali spomienkami, že kedy sme tadiaľ išli a ako to tam vyzeralo. Panické Dravce, Hniezdne, Belá, Slanec, Veľaty, Čečejovce, Trakany, Zemplínska Široká, Čierne, Huncovce a desiatky ďalších populárnych obcí pre podnikateľské aktivity pomáhajúcich a chrániacich dostalo svoje tváre a pre nás to už nie sú iba nejaké miesta niekde na mape.
Všetko, čo sme chceli nájsť sme napokon našli, kde už nestíhala navigácia v aute, tam pomohli turistické mapy, ochotní domáci alebo náhoda.
Aha, zabudol som na naše analógové filmovanie a fotenie: nedopadlo to optimálne. Prvá kamera sa rozhodla, že nebude navíjať film, takže vzniklo klbko, ktoré sa následne osvetlilo a celý nafilmovaný materiál mohol ísť rovno do koša. A to som tam mal príchod parnej lokomotívy, ako to bolo v naozaj prvom filme. Druhá kamera nejako zvládla prvý film, ale počas kamerovania sa trocha zadrhávala, takže výsledok bude isto zaujímavý. Idem teda teraz obidve kamery rozobrať a skúsiť ich nejako zreparovať, nevzdám sa ja! Ale rozhodne sa nedá povedať, že sme takýmto kamerovaním nevzbudzovali záujem. Ľudia sa dobre bavili, pýtali sa, že čo to je a neverili, že sa to ešte dá. S fotením na analóg to bolo jednoduchšie, tam fungovalo všetko, takže deti fotili na SMENU 8M, na LOMO LC-A a ja na staručkú Corinu so 120-kovým filmom. Teraz už iba vyvolať a tešiť sa z nepodarkov!
Ďakujeme, že ste virtuálne cestovali s nami a veríme, že mnohých z vás naša cesta inšpirovala.
Slovensko je jedna krásna krajina a mali by sme denne ďakovať, že ju máme.
Ak si chcete pozrieť celý priebeh našej cesty, začnite na tejto linke, to je prvý deň putovania, a potom už iba klikajte vždy v spodnej časti stránky na linku "Novší príspevok". Takto sa dozviete o všetkých pätnástich výpravových dňoch.
Prajem vám, milí čitatelia, všetko dobré!