Zobúdzame sa do krásneho rána v krásnom meste, ktoré máme tak radi a poznáme ho ako vlastné. Vlastne ani neviem o ňom písať ako turista, je to miesto, kde máme mnoho známych a cítime sa tu ako doma. Preto sa iba chvíľu poprechádzame, po turisticky, aby sme mohli povedať, že sme navštívili ďalšie miesto na Slovensku, ktoré je zapísané v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO a urobíme pár dokumentačných fotiek. Banská Štiavnica.
A potom si toto mystické mesto iba celý deň užívame, vieme, že naša cesta vlastne práve skončila, už iba 155 km domov aby sme dorazili celkových 2450 kilometrov nášho putovania. Už sa nikde nechceme zastaviť, aj keď je ešte kde (Arborétum Mlyňany, hrad Gýmeš, Nitra, Hronský Beňadik,...), sme už celí urmácaní, trocha unavaní a tešíme sa na domáce postieľky.
Všetko o tomto meste je asi dosť známe, tak iba kuriozitka navyše: zámky lásky. Príďte, doneste si svoj zámok, zamknite ho na dôkaz večnej lásky a kľúč choďte hodiť do najbližšieho tajchu. Napríklad do Veľkej Vodárenskej, to je pešo na skok.
A potom už iba káva v hádam najkrajšej kaviarni, v Divnej pani.
Tú nájdete ľahko, na Trotuári, hlavnej štiavnickej ulici.
Poslednýkrát sa balíme, lúčime sa s týmto mestom a sľubujeme mu, že onedlho sme tu opäť, veď Salamader je čo nevidieť a vyrážame zdolať definitívne posledné kilometre našej route.
V aute sa tešíme, ako sme to krásne zvládli a rozmýšľame, čo podnikneme nabudúce. Prichádzame podvečer domov a ja dopisujem posledné riadky našich cestovateľských zápiskov. Vlastne nie, ešte pridám jeden článok a skúsim celý výlet trocha zhrnúť.