Deti si spievajú Madoninu Borderline, ktorá je taká charakteristická pre naše putovanie s neustálym dotykom s hranicami a ktorá nám hrala v aute a teraz sedia pri ohníku priamo na slovensko - poľskej hranici. Alebo kúsoček od nej, lebo oheň by v rieke nehorel. Je to Dunajec a my sme v treťom národnom parku počas nášho putovania. Po Malej Fatre a Slovenskom raji je to PIENAP. Táto skratka ma v detstve fascinovala, lebo som netušil, kde to je a prečo.
K tým raňajkám v Raji: všetko bolo podľa očakávaní, aj tematicky spišské párky aj roztierateľný syr Tesco výhodný nákup (Tesco Smižany?), ekonomika na prvom mieste. Ale pečivo čerstvé a to je pre mňa parameter, teda ešte okrem kávy a tá bola podparametrická. Ale možno som bol iba v zlom rozpoložení, lebo aj dnes dovolenkový budík vrieskal 6:30, aby sme všetko stihli. Nestihli sme. Máme sklz asi jeden deň, tak ešte neviem, ako sa dostaneme do online, ale je úplne jasné, že meníme za pochodu úplne všetko - časy príchodov i odchodov, trasy ciest ale aj miesta prenocovania. Dnes nečakane kemping Dunajec v Červenom Kláštore. Bez Cypriána.
Prvý bod programu bol výstup na Tomášovský výhľad, modlu všetkých kamenných plošín a veľmi dôležitá méta nášho putovania, pôvodný plán bol dobyť ju včera, ale zamotali sme sa s kempovaním, ako som písal. Ráno bo bolo šup-šup, počasie úžasné, riskantné fotky urobené, naspäť do Čingova a potom presun do Pienin.
V noci študovanie, ako je to s tými plťami. Konkurencia zdravá, takže ceny sú síce stále vysoké. Ale už to nie je také zlé, ako to bývalo, konečne klesá počet prepravených, takže zdá sa, že si to pltníci začínajú uvedomovať. Schvaľujeme doteraz otáznu zastávku na plavbu na pltiach po Dunajci.
Pár hodín po poludní príchádzame do kempu a podľa inštrukcií z internetu skúmame, kedy a kde sa dá nalodiť, som v šoku, všetko bolo tak, ako sa tvrdilo na www a ešte sme k tomu vydrankali aj zľavu a ešte sme aj hned mohli ísť. Čo znamenalo nechať deti bez obeda, aj skučali, ale mohli sa tak akurát napiť vody z Dunajca. Alebo sa tešiť z Troch korún:
Pltník bol fajn chlapík, takže okrem tej nudy ako si vás voda unáša sa dalo aj čo to podučiť a zasmiať sa na prefláknutých fóroch. Dobré to bolo, len teplo. Slnko si asi myslí, že stále nemáme suché veci, ale to teda máme, aj dvakrát.
Na cestu naspäť po vylodení sa sme si objednali bicykle a po preprave pešo, autom, loďou, dnes skúšame ďalší dopravný prostriedok. Bola to dobrá voľba (dalo sa ísť pešo, mikrobusom (4 eurá za osobu za 10 km), konským povozom (ani som nenabral odvahu spýtať sa, akú veľkú peňaženku potrebujem) a teda ešte na tých bicykloch). Lebo sme videli aj tento obraz:
Vyhladovaní sme zapikovali do reštiky, do ktorej sme mali kupónik na zľavu 10%. Zvláštnou matematikou nám zľavu odrátavli iba z jedál, ale pánboh zaplať, rovno to vydalo na tringelt. Kubo analyticky odvodil, že zľavu na plte sme dostali za to, že spíme v kempe, zľavu na jedlo za to, že sme boli na pltiach, tak ešte mu chýba posledný diel mozaiky, že na čo dostaneme zľavu za to, že sme jedli. Jasné, teplo a únava po celom dni.
Škrtám návštevu krátera vo Vyšných Ružbachoch, zalievam to dvoma pivami s plánom ísť cez most pokoriť opäť ďalšiu krajinu pešo. Poľsko už padlo na trojmedzí CZ/SK/PL, ale toto je také okatejšie. Ale sme unavení ako psi a aj na to kašleme. Morgen azda, je to tu, na skok. Na skok používajú vraj hlavne Poliaci, lebo obchody sú tu nastavené na alkoholovú ekonomiku a na chľast sú tu kruté zľavy. Lebo som sa pýtal, že ako tu funguje život. Pečivo v obchode nehľadajte, povedali mi (nehľadal som, neviem teda potrvrdiť či vyvrátiť), keď niečo potrebujete, choďte cez most do Poľska, tam je vštko. WTF?
Máme trocha krízu, máme toho za sebou veľa a tempo je šialené. Možno je aj na tomto dnešnom poste vidno, že by som už radšej spal, a to je iba 10PM. Nie je každý deň nedeľa, i keď včera bola, ale zážitky boli aj tak pekné.
Večer som sa napokon vytrápil s hľadaním zajtrajšieho ubytovania, netušil som, čo ma čaká po zadaní tejto požiadavky do internetov (ubytovanie Medzilaborce, ubytovanie Svidník, ubytovanie Stropkov,...), zdá sa, že ani neverili, že to chcem naozaj. Ale napokon niečo bolo reálne v Bardejove, tak to bude celkom prekvápko. Ale máme prísť až po 16-tej, lebo tak ona chodí do roboty, aby sme nečakali zbytočne.
Auto už máme ugrilované od tých všetkých radarov, čo na nás denne mieria, policajti pomáhajú a chránia stále, je to šialené. Dnes na asi 70 km ich bolo opäť niekoľko. Celkovo sme prešli automobilových 940 km a tak sa tešíme, že dnes sme mohli dať iba tak málo. Pešie, lodné a bicyklové kilometre nerátam, ale tie pešie niekedy dosť bolia a strašne sa pri nich potíme.
Zajtra už bude zase východnejšia časť krainy, tak si držte klobúky, stay tuned a ak chcete urobiť pre propagáciu Little Big Country viac ako tí, čo to robia z našich daní, pozdieľajte, prosím, tento blogísek na vašich facebookoch. Ak má niekto náhodou aj ten čvirikáč a tie kruhy, tak aj tam môžete. Veľký Cestovateľ ďakuje a ozve sa zajtra z Bardejova. Alebo zo Svidníka?