streda 1. augusta 2012

Deň prvý - Dva trojbody a po hranici s Českom až do Starej Turej

Tak sme sa dočkali a dnes sme vyrazili na dlho očakávanú cestu Späť do budúcnosti - Napriek Slovenskom. A ja začínam na iPade v poľnej kancelárii neďaleko Starej Turej písať prvé riadky tohto cestovateľského blogu. Uf, nechce sa mi veru, dnešok sme trocha prepálili, deti už spia v stane a ja v aute s iPadom na kolenách plním sľub a smolím správu o tom, ako nám to ide.

Musím povedať, chech, odvážne je to po prvom dni povedať, že ide. Presne ako sme predpokladali, plány sa menia a už neplatí to, čo som písal v tom hrubom opise cesty, ktorý je na druhej záložke, kuknite tutoľa hore, aha.

Cestu po Slovensku sme začali drobným úradovaním v Bratislave a keď som sa teda napokon vymotal z firmy, tak sme si to namierili - do Rakúska. Ha, ha, cesta po Slovensku začína v Rakúsku. Ale čo sa dá robiť, keď k prvej méte vytúženej vedie normálna cesta iba z Rakúska. Z Maďarska neistá poľná, zo Slovenska zakázaná okrem traktorov JRD. Takže prvý tip pre nádejných cestovateľov k trojhraničnému bodu Slovensko - Rakúsko - Maďarsko: autom určite cez rakúsky Deutsch Jahrndorf. Ale však čo budem písať, tuto to máte nakreslené.

Je to impresívne miesto: kamenné skulptúry, pekný hraničný trojstĺpik a spomienka na železnú oponu. Pekné miesto, ktoré by malo navždy pripomínať komunistom a novým komunistom a skrytým komunistom, ako vypadal ostnantý drôt, ktorým nás zavreli do ohrady ako zver. Pre niektoré dnešné dospelé deti to bolo tááááák dávno a pre niektorých dospelých dospelých to to tak, pravda, bolo lepšie, boli istoty, chvalabohu sú tu opäť (istoty).

Pokračovali sme naspäť na Slovensko, po rokoch som skúsil hraničný priechod Jarovce - Kitsee (stále tam je :-) ), a po dialnici D2 k ďalším cieľom. A tu prišla prvá improvizácia, rozhodli sme sa, že keď to tak dobre ide s prvým hraničným trojbodom, skúsime ďalší. Neboli sme však dostatočne teoreticky pripravení, žiaľ. Ale ako bonus sme si dali obed v kultovom motoreste U Janíčkov, o ktorom som toľko počul, až som si myslel, že ani neexistuje, ale on naozaj je a hotové jedlá tam chutia ako hotové. Vďaka za to, lebo inak by sme nevydržali dlhé hladanie druhej méty.

Približne som tušil, kde by to malo byť, jasné, že na mieste, kde sa Dyje vlieva do Moravy. To sa ale ľahšie povie ako nájde. Odparkovali sme za Moravským Sv. Jánom, pozreli most, o ktorom počúvame v dopravnom servise, že keď prší, tak nič, nepršalo, autá chodili tak, ako im semafor dovolil (Únia nedala asi dosť peňazí na dva pruhy na moste) a my sme sa dali popri rieke intuitívne hľadať trojbod. Po 20 minútach sme našťastie stretli domácich a ja som sa znížil na cestovateľskú otázku, že ako ďalej. He, vedeli tí domáci, že kade, ale nie tade, čo my, pútnici ideme, lebo tam je veľa koprivy, ale že tade a tade a potom vlevo a už sme tam. Nie, nebolo to tak. Ale tam inde boli aj iní domáci, s bratislavským autom (a my, hlupáci, pešo v 30-tich stupňoch), že nie, to ste dávno prešli. Ale vedeli, čo hľadáme. A tak sme našli našu druhú métu - hraničný trojbod Rakúsko - Česko - Slovensko.

Chcem tento blog písať pozitívne, takže fotku nižšie nekomentujem. Iba na dokreslenie: jeden umelec sa rozhodol, že za vlastné peniaze urobí na týchto miestach na každej strane sochy, sochársky park. A tu je to, čo zo sochy na Slovensku ostalo. Ako vyzerala predtým si nájdite niekde sami. Kov je kov a keď sa inak nedá, výkupňa je predsa v pohode.

Rýchlo preč, aby som nezanevrel, a potom hneď ďalšia improvizácia dnešného dňa - hen kúsek je do Holíča a tam som si spomenul že je veterný mlyn, ktorý som už dlho chcel vidieť. V Holíči sa pýtame domácich na veterný mlyn, nie je tu taký. Ale potom sa pani spýtala, či nehľadáme náhodou Povětrňák. Tak asi áno. A že aké auto máme. Že obyčajné. Jáááj, problém, zlá cesta, bla, bla, bla. Jasné ideme na to. A aha ho!

A čo iba to, celkom nečakane fotíme najviac romantické kríže s Najväčším a s lotrami (tak mi to vždy otec hovoril, aha, to je Ježiš a lotri). Páči sa mi tá fotka.

A šup ďalej, na Myjavu. Po ceste ešte za európanom odňaté peniaze (zrejme hlavne za geld) postavená rozhľadňa od nikadiaľ nikam s romantickým názvom Hrajky. Matej teda hral na hornej plošine na ústnej harmonike. Predtým tam niekto žral hranolky a nechal aj ostatným pocestným. Dobrý kresťan asi, nie ako tí, čo pobili evanielikov, ako hlási pamätná tabuľa hneď vedľa.

Konečne prichádzame do kempu Dubník. Odbočku sme, pravdaže, minuli, takže otočka, a príchod po úradných hodinách recepcie. Nebudeme mať kde spať? Ale to sa už vracia milé dievča a hovorí, že problém, už je zavreté. Ukazujem deti. Aha, skúsim zavolať šéfovi, že čo mám robiť. Zavolala, zistila, vysvetlila, že je problém, lebo práve skončil zraz motorkárov a nevyzerá to v kempe dobre (zrazili sa motorkári?), ale na takej dolnej lúke je to ok. Spapierovali sme to, tu je poriadok, nie ako v amerických moteloch, že povieš som Johny Smith a toto je moja dcéra, platím cash a je to, tu pekne 33 centov obci za konkrétnych ľudí. Dobre, tešíme sa, vyhádžeme na naše budúce stanové miesto veci a ešte za svetla chceme byť na poslednom dnešnom mieste - hranici Slovenska a Česka - Veľká Javorina. Plán bol, že sa tam rovno navečeriame. Nevyšiel, Holubyho chatu rekonštruujú a v prevádzke Krb nám povedali, že dnes už veru nie, jesť nebudeme. Každopádne, musím pochváliť dokonalé značenie až ku chate, to sa často nevidí. (Ale nakoniec sídlisková pizzeria v Starej Turej to vyriešila. Všeličo vie byť pizzeria.)

Veľká Javorina je nádherné miesto. Západ slnka a zvláštna atmosféra tohto miesta bol dôstojný záver prvého dňa našeho putovania. Máme za sebou 270 kilometrov, tancovanie okolo troch krajín, návštevu troch susedných štátov po vlastných nohách, postavený stan a nákup v myjavskom Tesco-u. A nádej na nové Československo, ako píšu na Javorine.

A ja dopisujem tieto riadky tesne pred polnocou a idem sa skúsiť zmestiť do nášho stanu, čo nám doniesol Ježisko, lebo sme si napísali, že taký chceme, ale ešte sme ho naozaj nevyskúšali. A zajtra opäť deň plný prekvapení. Stay tuned!

Práve zisťujem, že Orange usúdil, že mobilný internet v kempe nie je potrebný. Takže toto dielo sa už dnes k vám nedostane, ale keď budeme v meste, hádam bude aj tri geeé.